Život Prešova
online
online
Zomrel bojovník proti fašizmu v službách RAF Vladimír Nedvěd
05.11.2012 Celý región
Praha 5. novembra (TASR) - Posledný žijúci veliteľ 311. československej bombardovacej letky britského Kráľovského letectva Vladimír Nedvěd zomrel 31. októbra vo veku 95 rokov v juhoaustrálskom Sunshine Cost, kde žil s rodinou. Informáciu priniesli s odvolaním sa na švagrinú zosnulého Ivonne Lambertovú s oneskorením internetový server iDNES.cz i denník MF Dnes.
Rodák z Brna, ktorý v roku 1938 absolvoval Vojenskú akadémiu a ktorý chcel následne pokračovať v štúdiu na Vysokej technickej škole v juhomoravskej metropole, odišiel po uzavretí vysokých škôl 8. decembra 1939 do exilu s cieľom zapojiť sa do boja proti fašistom.
Cez Maďarsko, kde dočasne skončil vo väzení, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Libanon sa dostal na palube francúzskej lode do Marseille. Po kapitulácii Francúzska musel však vedno s ostatnými príslušníkmi tamojšej československej leteckej skupiny pokračovať cez Gibraltar na Britské ostrovy, kam sa dostal v júli 1940.
Už o niekoľko mesiacov neskôr, v decembri 1940 sa preslávil, keď iba pri svojom druhom bojovom lete sťaby navigátor zachránil z horiaceho vraku s nasadením vlastného života ťažko zranených kolegov. Ich lietadlo typu Wellington sa vtedy krátko po štarte, v čase, keď malo plné zásobníky paliva, zrútilo z neznámych príčin do lesa v okolí letiska.
Najmladší veliteľ
V službách Royal Air Force sa postupne vypracoval až na podplukovníka letectva a 22. augusta 1943 sa stal najmladším veliteľom najväčšej československej jednotky britských vzdušných síl - 311. bombardovacej letky. Neskôr sa podieľal ako styčný dôstojník aj na bojoch proti japonskej armáde v Indii.
Nedvěd sa do bývalého Československa vrátil v auguste 1945, aby pôsobil ako inštruktor leteckej taktiky na Leteckej akadémii v Hradci Králové, o rok neskôr začal štúdiu na Vysokej škole vojnovej v Prahe.
Po prevzatí moci komunistami vo februári 1948 sa rozhodol opäť pre odchod do exilu, tentoraz s celou rodinou. Pod jeho velením sa skupina československých letcov 6. apríla 1948 zmocnila stroja spoločnosti ČSA na pravidelnej linke Praha-Bratislava a zamierila s ním do bavorského Mníchova. Nedvěda následne obvinili v Československu z velezrady a odsúdili v neprítomnosti na trest smrti a stratu vojenskej hodnosti.
Po návrate na Britské ostrovy získal Nedvěd britské občianstvo a vrátil sa ako pilot do služieb RAF. Pod jeho velením sa 78. letka Kráľovského letectva pôsobiaca v okolí egyptského Suezu stala najlepšou na Strednom východe.
Po odchode z RAF opustil vojnový veterán Veľkú Britániu a zamieril k protinožcom.
Rehabilitácie a ocenenia sa vo vlasti dočkal až po spoločenských zmenách z roku 1989. To mu umožnilo niekoľkokrát ešte navštíviť rodnú krajinu.
V roku 1991 ho povýšili do hodnosti generálmajora a o 14 rokov neskôr do hodnosti generálporučíka. Zosnulý bol okrem iného laureátom Radu Britského impéria a Radu Bieleho leva.
Rodák z Brna, ktorý v roku 1938 absolvoval Vojenskú akadémiu a ktorý chcel následne pokračovať v štúdiu na Vysokej technickej škole v juhomoravskej metropole, odišiel po uzavretí vysokých škôl 8. decembra 1939 do exilu s cieľom zapojiť sa do boja proti fašistom.
Cez Maďarsko, kde dočasne skončil vo väzení, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Libanon sa dostal na palube francúzskej lode do Marseille. Po kapitulácii Francúzska musel však vedno s ostatnými príslušníkmi tamojšej československej leteckej skupiny pokračovať cez Gibraltar na Britské ostrovy, kam sa dostal v júli 1940.
Už o niekoľko mesiacov neskôr, v decembri 1940 sa preslávil, keď iba pri svojom druhom bojovom lete sťaby navigátor zachránil z horiaceho vraku s nasadením vlastného života ťažko zranených kolegov. Ich lietadlo typu Wellington sa vtedy krátko po štarte, v čase, keď malo plné zásobníky paliva, zrútilo z neznámych príčin do lesa v okolí letiska.
Najmladší veliteľ
V službách Royal Air Force sa postupne vypracoval až na podplukovníka letectva a 22. augusta 1943 sa stal najmladším veliteľom najväčšej československej jednotky britských vzdušných síl - 311. bombardovacej letky. Neskôr sa podieľal ako styčný dôstojník aj na bojoch proti japonskej armáde v Indii.
Nedvěd sa do bývalého Československa vrátil v auguste 1945, aby pôsobil ako inštruktor leteckej taktiky na Leteckej akadémii v Hradci Králové, o rok neskôr začal štúdiu na Vysokej škole vojnovej v Prahe.
Po prevzatí moci komunistami vo februári 1948 sa rozhodol opäť pre odchod do exilu, tentoraz s celou rodinou. Pod jeho velením sa skupina československých letcov 6. apríla 1948 zmocnila stroja spoločnosti ČSA na pravidelnej linke Praha-Bratislava a zamierila s ním do bavorského Mníchova. Nedvěda následne obvinili v Československu z velezrady a odsúdili v neprítomnosti na trest smrti a stratu vojenskej hodnosti.
Po návrate na Britské ostrovy získal Nedvěd britské občianstvo a vrátil sa ako pilot do služieb RAF. Pod jeho velením sa 78. letka Kráľovského letectva pôsobiaca v okolí egyptského Suezu stala najlepšou na Strednom východe.
Po odchode z RAF opustil vojnový veterán Veľkú Britániu a zamieril k protinožcom.
Rehabilitácie a ocenenia sa vo vlasti dočkal až po spoločenských zmenách z roku 1989. To mu umožnilo niekoľkokrát ešte navštíviť rodnú krajinu.
V roku 1991 ho povýšili do hodnosti generálmajora a o 14 rokov neskôr do hodnosti generálporučíka. Zosnulý bol okrem iného laureátom Radu Britského impéria a Radu Bieleho leva.
0
www.ZIVOTPO.sk
